Olejar.eu
   kníhkupectvo a antikvariát    registrácia   prihlásenie
Hľadaj v encyklopédii:

Bacon, Francis

autor(i): Olejár, Marián;

osobnosti a životopisy » podľa národnosti » britská
osobnosti a životopisy » podľa odboru » filozof
osobnosti a životopisy » podľa odboru » panovnik
osobnosti a životopisy » podľa odboru » právnik

narodený: 22. 1. 1561, Londýn, Veľká Británia

zomrel: 9. 4. 1626, Londýn, Veľká Británia


Britský štátnik, vedec, právnik a filozof.


Francis Bacon sa narodil ako ôsme dieťa svojho otca 22. 1. 1561 v Londýne. Otec, Sir Nicholas Bacon, pochádzal z nižšej šľachty a pôsobil ako vysoký štátny úradník. Okrem iného mal aj titul lorda strážcu pečate. Matka, druhá manželka N. Bacona - Anna Cookova, bola spriaznená s W. Cecilom (lord Burghley), ktorý bol jedným z najvýznamnejších úradníkov v štáte - lord strážca pokladu.

Francis Bacon vyrastal v hojnosti a dostatku. Bol pokladaný za nadané dieťa. Vo svojich 12. rokoch odišiel študovať na univerzitu v Cambridge (pomerne bežný vek na vtedajšiu dobu). Štúdium mu išlo pomerne dobre. Mal však časté zdravotné problémy. Oporou mu bol jeho brat Anthony, ktorý študoval na tej istej škole. V júni 1574 boli obaja prijatí medzi právnikov do Gray's Inn v Londýne.

Po opustení univerzity dostal na otcovo doporučenie miesto v družine veľvyslanca kráľovny Alžbety vo Francúzsku a v septembri 1576 sa prepravil do Calais. Kariéra diplomata však skončila po smrti Baconovho otca. Dedilo spolu 5 synov, takže zanechaná čiastka nebola natoľko veľká, aby sa Francis mohol stať nezávislým učencom. Neúspešne sa snažil dostať miesto na kráľovskom dvore, ale nakoniec začal na jar 1579 svoju právnickú kariéru.

Počas pobytu v Gray's Inn vzniklo v 1584 prvé Baconove dielo - Najväčší pôrod doby (Tempus partus maximus). Obsahovalo autorove prvé myšlienky o vede a filozofii. Zachovali sa však z neho len fragmenty. V tomto istom roku sa stal členom parlamentu za Dolnú snemovňu, kde sa osvedčil ako dobrý rečník a znalec práva.

V 1586 dosiahol hodnosť barrister, čo ho oprávňovalo viesť samostatnú právnickú prax a v 1589 hodnosť reader - učiteľ práv.

V 1592 uviedol svojho brata Anthonyho k Robertovi Devereuxovi, druhému grófovi z Essexu. Z tohto stretnutia sa vyvinulo priateľstvo a bratia si grófa z Essexu zvolili za patróna. Anthony mal dobré diplomatické skúsenosti a kontakty, pomocou ktorých spolu s Francisom vybudovali Essexovi "špionážnu sieť". Dokonca mali v Londýne prenajaté priestory - centrálu, v ktorých štyria úradníci triedili prijaté správy.

Počas roku 1593 kráľovná Alžbeta zvolala parlament. Parlament jej mal schváliť zavedenie nových daní na zaplnenie pokladnice. Počas prejednávania týchto daní v parlamente sa Bacon otvorene postavil proti. Nič tým však nedosiahol a upadol do kráľovninej nemilosti. Tá mu zakázala prístup na dvor a odriekla mu miesto generálneho prokurátora. Toto miesto dostal Baconov konkurent a rival Edward Coke.

Počas čakania na toto miesto žil Bacon nad svoje pomery a značne sa zadĺžil. Keď nedostal ani uvoľnené miesto generálneho solicitora (po Cokeovi), zostala mu už len jediná možnosť - výnosný sobáš. V tom čase sa uchádzal o lady Hattonovu, vnučku lorda Barghleyho. Napriek Essexovmu príhovoru dali jej rodičia prednosť novému generálnemu prokurátorovi - Edwardovi Cokemu (v tom čase 46 ročný vdovec s ôsmimi deťmi). Takto Baconovi zhasla aj posledná šanca rýchlo sa dostať z dlžôb, čo vyústilo v roku 1598 do jeho uväznenia.

Keď 1595 vypuklo v Írsku povstanie, snažil sa Essex (ako kráľovnin obľúbenec a milenec) dostať za veliteľa armády proti povstalcom. Po 6 mesiacoch bojov bol porazený a vrátil sa do Londýna. Ako porazený vojvodca musel byť za svoju porážku súdený. Tu sa na scénu dostal znova Francis Bacon. Kráľovna mu udelila milosť a ustanovila ho hlavným žalobcom proti Essexovi. Žaloba bola úspešná, druhý gróf z Essexu bol zatknutý a v roku 1601 popravený. Essexovou smrťou sa verejná mienka obrátila proti Baconovi tak isto ako kráľovnin hnev. Kráľovna totiž celý čas skryto dúfala, že Essexa nakoniec oslobodia.

K politickým neúspechom sa v Baconovom živote v roku 1601 pridali aj úmrtia brata Anthonyho a lorda Burghleya.

Finančne nezabezpečený a v pomerne ťažkej situácii žil až do 24. marca 1603 - do dňa úmrtia Alžbety I. Kráľom sa stal Jakub I. Hneď urobil z mŕtveho Essexa "mučeníka", čím ešte viac poškodil jeho hlavnému žalobcovi. Baconova situácia sa však čoskoro vylepšila, keď dostal rytiersky titul a malú ročnú rentu udelenú za Anthonyho zásluhy. V tejto dobe publikuje spis O pokroku vo vedách (The Advancement of Learning), venuje ho kráľovi.

Na jar 1606 sa Sir Francis Bacon oženil so 14 ročnou slečnou Alicou Barnhamovou, čím si zlepšil finančnú situáciu. Nielen tým začala jeho "hviezda" znova stúpať. V júni 1607 dostáva miesto generálneho solicitora. Počas 6 rokov pôsobenia v tejto funkcii bol úspešný okrem iného aj v kráľových očiach - často vystupoval ako kráľov žalobca pri procesoch velezrady. V 1610 sa stal kráľovým hovorcom v Dolnej snemovni. Po smrti Roberta Cecila (syna lorda Burghleya) dostal v októbri 1610 miesto generálneho prokurátora. Počas nasledujúcich rokov sa mu podarilo intrigami zatlačiť Edwarda Cokeho do úzadia a 3. marca 1617 sa stal kancelárom s titulom Lord strážca pečate. Čoskoro nato prišlo menovanie za lorda Kancelára a boli mu zapožičané tituly pair a lord z Verulamu.

Teraz už Bacon nemal s peniazmi problémy, prebudoval staré sídlo svojho otca. Okázalo utrácal veľa peňazí. Na druhej strane mal už skoro 60 rokov a dlhší čas trpel viacerými chorobami.

Z odbornej stránky nebol ako vedec veľmi známy v Anglicku. Podľa vzoru knihy Utópia (Thomas Moore) napísal dielo Nová Atlantída. Tu stvárnil svoje predstavy štátu riadeného filozofmi a vedcami. Kniha povzniesla jeho meno v odborných kruhoch. V októbri 1620 vyšlo dielo Nové organon, ktorým sa snažil povzbudiť ľudí k hľadaniu nových metód vedeckej práce. Kniha vyšla v latinčine.

Ako 60-ročný dostal najvyššiu šľachtickú hodnosť - vincount zo St. Alban a stal sa po Buckinghamovi a Kráľovi Jakubovi I. najvýznamnejším mužom v krajine.

Pri týchto úspechoch prišiel do Baconovho života ďalší zlom. Bol obvinený z brania úplatkov. Hlavným žalobcom sa stal jeho najväčší odporca a rival - Edward Coke. Bacon priznal branie darov, ale až po vynesení rozsudku. Podobné obdarovávanie sudcov bolo v tom čase bežné, ale Cokeovi sa podarilo presvedčiť sudcov o jeho vine. Bol odsúdený na pokutu 40000 libier, uväznenie v pevnosti Tower na dobu podľa kráľovho rozhodnutia (3 dni) a zákaz zastávať akékoľvek funkcie alebo úrad v štáte.

Francisa Bacona však toto rozhodnutie nezlomilo. Finančne zabezpečený a funkciami nezaťažený sa mohol naplno pustiť do vedeckej práce. Začal práce na encyklopedickom diele O pokroku vo vedách a ich dôstojnosti (De argumentis et dignitate scientium), latinsky písanom spise obsahujúcom vedecké poznatky, experimenty a hypotézy. Popri tom doplňoval aj svoje predchádzajúce diela o nové časti, venoval sa experimentovaniu a.p. Tieto činnosti ho nadmieru vyčerpávali a podlamovali jeho už aj tak naštrbené zdravie.

Jeho život s manželkou nebol najlepší. Niekoľko rokov pred smrťou ju dokonca vydedil po tom, čo sa dozvedel o jej nevere.

Pri jednom experimente so snehom silne prechladol a krátko na to - 9. apríla 1626 v Londýne zomrel.



Citujte toto encyklopedické heslo ako:
Text: Olejár, Marián: Bacon, Francis; Olejárova všeobecná encyklopédia
Odkaz: http://sk.olejar.eu/heslo/bacon_francis/
Heslo bolo vytvorené 04. 10. 2009 a jeho posledná zmena prebehla 09. 10. 2009.